Randenie v digitálnom svete: katastrofy, ktoré nikto neplánuje

Intro:

Volám sa Karol a mám jednu kamarátku – Karolínu (áno, je to náhoda). Má štyridsať a po nechutnom dvojročnom rozvode sa rozhodla opustiť Londýn a začať odznova v Sydney. A áno, randí.

Poznáme sa od škôlky. Hovoríme spolu často, niekedy denne. Je to moja najbližšia spriaznená duša. Občas mi posiela svoje e-maily a správy, ktoré zažije – a ja som ju roky presviedčal, aby začala písať verejne. Lebo to, čo žije, je surová, neosladená prítomnosť. A zároveň je to tak smiešne, že sa pri tom človek neraz dusí smiechom.

Karolína vždy povie: „Smiať sa môžeš, ale nechcel by si to zažiť.“ To sedí. A tak sa smejeme. Spolu.

S jej dovolením, s jej komentármi a troškou našej vnútornej komunikácie vám predstavujem sériu, ktorú sme si spoločne nazvali:

„Randenie v digitálnom svete: katastrofy, ktoré nikto neplánuje“
=======================

KAPITOLA 1: THOR – VLÁDCA NÁLEPKOVEJ RÍŠE

Začalo sa to – ako sa to zvyčajne začína – vetou.

„Červená: rešpekt. Zelená: pozitívnosť. V tvojom úsmeve je tajomstvo.“

Ten typ komplimentu, čo vonia ako copy-paste a lacná vôňa z duty free.

Volá sa Thair. Ale volá sa Thor, lebo – prirodzene – niektorí kamoši vraj nevedeli vysloviť jeho meno a Marvel marketing spraví dnes všetko za teba. Predstav si to: 51 rokov, činku naposledy držal ešte keď fičal Nokia ringtone, a vycibrený vzhľad do takej miery, že by sa dermatológovia škrabali po tvári.

Rozhovor otvoril s emoji konfetami, ako keby RSVP-čkoval na vlastné znovuzrodenie. „Môžeš mi hovoriť Thor,“ povedal tónom, akoby mi udeľoval vstup do klubu superhrdinov z Lidlu.

Jeho Tinder profil? Galéria červených vlajok maskovaných ako fotky životného štýlu.

Fotka č.1 – Kráľ Jácht
WhatsApp profilovka:
Biela ľanová košeľa, opálená pokožka, Ray-Ban-y, zadná časť jachty.
Zámer: Alfa samec.
Preklad: „Randím s mladšími ženami a popisy píšem zásadne VEĽKÝMI PÍSMENAMI.“
Poznámka Karola: Toto je fotka zastrašujúceho flirtu. Minimálne 56 pokusov. Jediné, čo bolo v ten deň zakotvené, bola jeho osobnosť.

Fotka č.2 – Dotyk emócíí s jorkšírom
Pes: Jorkšír s výrazom francúzskeho štylistu na sabatikli.
Póza: Líce k lícu. Zladené obočia.
Toto nebolo „milujem psov“. Toto bolo „na chvíľu som si požičal zraniteľnosť“.
Poznámka Karola: Ten pes je neplatený herec v Thórovom castingum na romantický film.

Fotka č.3 – Príležitostný reset
Neutrálne tóny, možno to má evokovať Toskánsko.
Košeľa rozopnutá presne na dva a pol gombíka.
Vyzeral dostupne – prefiltrovaný práve tak akurát, aby pôsobil „autenticky“.
Poznámka Karola: Opakovane darovaný darčeková peňaženka. Pekná, ale zodratá.

Ale ja som hrala ďalej. Prihrala som mu pár viet. Povedala som mu, že si ho predstavujem ako 180 cm chlapa s kladivom alebo mačetou. Zasmial sa. Ja som prižmúrila.

Potom prišlo pasívno-agresívne „pochválenie“: „Si ty fakt taká múdra?“

Začína sa vojenský dril. Trhliny v stene.

Poslal pieseň – nejaký francúzsky šansón z 70. rokov – lebo som mu povedala, že hovorím aj po francúzsky. Keby som povedala, že viem po čínsky, zrejme mi pošle fortune cookies.

Nazval to „jeho skladba“. Ja som mu poslala tú moju. Odpoveď: „Nič moc.“ Čo – mimochodom – presne vystihuje našu spoločnú atmosféru.

Jeho predstava o hĺbke? YouTube linka a neurčité slová. Mala som pocit, že keby som si kýchla, pošle mi sólo na flaute.

Pretiekol do môjho WhatsAppu ako digitálny parfém a polovičné vety.

Do pár minút hádzal frázy o zraniteľnosti, pýtal sa na moje „ďalšie závislosti“ (očividne šarm), a vyhýbal sa akýmkoľvek otázkam, ktoré vyžadovali aspoň molekulu emocionálnej inteligencie.

Pýtal sa na moju firmu, zosmiešnil slová „pokora“ a „Tinder“ v jednej vete, a vypustil to, čo si myslel, že je šarm – ale znelo to ako Pinterest citát, ktorý ma mal zvádzať.

A potom prišla BOMBA „Doktor“.

„Pôjdem na prechádzku, potom doktor, potom nákup.“

Následne: „To je môj kamarát doktor, ktorý robí ročnú prehliadku pre prípad, že by ti začala myseľ priveľmi pracovať.“

Ó nie, miláčik.

Keď ti žena jemne naznačí, že to nie je sexy téma, odpoveď je „Rozumiem.“ Nie: „Ja nerozumiem dievčenským mysliam.“

A to „Hhhhhhh“?

To nie je smiech. To je textový výdych jaskynného muža, ktorý drží nálepku a premýšľa, kde sa to pokazilo.

Aby som bola fér — zachránila som ho.

Napísala som: „A je po erekcii.“

To bolo elitné komediálne defibrilovanie. Emocionálna štedrosť oblečená ako vtip. Nezaslúžil si ju.

Potom prišla nálepka.

Kreslený pes s vytreštenými očami a zdvihnutým obočím. Taký ten typ nálepky, čo hovorí: „Tvoja inteligencia ma premohla a moje ego práve vyfučalo.“

Dal to po tom, čo napísal: „Soft.“ Predpokladám, že opisoval buď svoj emocionálny stav, alebo aktuálnu úroveň sebavedomia, či niečoho iného.

Zmizla som. Ako hmla. Ako legenda. Ako kráľovná, ktorá už toho muža archivovala do zložky s názvom „Expirovaný jogurt.“ Aj pekne smrdel.

Jeho posledná otázka? „Čo spraviť s mojím profilom!“

Neviem, Thor. Začni tým, že vymažeš nálepky a dohodneš si spoločnú opateru jorkšíra.

Thor nebol urážlivý. Len hlboko… zabudnuteľný. Jeho prítomnosť bola ako perlivá voda: bublinková, nevýrazná, a tým viac otravná, čím dlhšie ju popíjaš.

Chlap s postavou vyhadzovača a konverzačnou hĺbkou béžovej sedačky.

Nebezpečný nebol. Bol to únik v čase. Typ muža, ktorého opustíš rýchlejšie než omylom zapnutý Zoom hovor.

Tri údery a koniec:

1. Nerozumiem dievčenským mysliam.
2. Oslovuje ženy vo svojom veku „dievčatá“.
3. Používa nálepky miesto slov.

Skúsil copy-paste kompliment. Ja som ho otestovala vetou: „Aké ďalšie závislosti máš?“ Nechytil sa.

Miesto toho? Poslal kresleného psa. Chlap, ktorého konverzačný oblúk začína záhadou a končí stickerom.

Vrátime sa k nemu? Možno. Sľúbil „prvý deň spolu“ – čo v Thórových pojmoch môže znamenať buď kávu na raňajky alebo ďalšiu nálepku.

Túto kapitolu doplníme, keď (a ak) kladivo dopadne.

Dovtedy ostáva uložený pod zložkou „Pokusy o dialóg.“ Možno sa k nemu vrátim. Alebo mu vystavím faktúru za spotrebované WiFi.